Vždy v nás žila túžba pozrieť sa za veľkú mláku, priamo do mesta, ktoré nikdy nespí a navštíviť ho. Do New Yorku. Čo tam budeš robiť? Čo tam chceš vidieť?, dostával som otázky pred odchodom. Moja odpoveď bola možno pre niekoho veľmi prostá – chcem vidieť tú krajinu z ktorej prišiel hamburger, krajinu z ktorej prichádzajú novinky a inšpirácie pre obchodníkov, kde sa rozhoduje o veľkých veciach, previesť sa žltým taxíkom. Ako to dopadlo?
Nad očakávania. Výlet, resp. dovolenka bola súkromná a veril som aj v pracovnú inšpiráciu, že si niečo pozitívne všimnem a prinesiem si to so sebou aby som niečo vylepšil v biznise. To, prečo píšem tento blog má dva významy:
1. Aby som Vám priblížil to, ako žijú ľudia v New Yorku v skratke
2. Aby som sa pochválil, čo som si priniesol (nejde o žiadne hmotné veci)
Ad, 1
Po týždni to zhodnotím takto: ľudia riešia len funkčnosť a praktickosť.
Príkladom sú:
Automatická prevodovka – načo by človek mal radiť rýchlosti, keď to môže robiť auto
Kožené poťahy v autách – jednoduchšia údržba a čistenie
Plastové riady a príbor v 3*/ hoteli – prečo by sme umývali riady, keď nemusíme
Oblečenie – každý nech si dá na seba to, v čom sa cíti pohodlne. Nemusí to vždy vyzerať ako z časopisu
Toaleta – nikde pri toalete sme nevideli praktickú kefu. V mise bolo plno vody a po spláchnutí opäť natiekla voda do misy. Dôvod je jednoduchý – načo ešte po sebe toaletu čistiť, keď sa to dá spraviť tak, že sa toaleta čistí sama.
A veľa ostatných príkladov existuje na to, že američania využívajú svoj čas maximálne a robia maximum vecí naraz vrátane pitia kávy počas cesty do práce alebo z práce z plastových pohárov.
Ad, 2
Slušnosť, ochota poradiť a pomôcť, zdvorilosť
Z 15 ľudí, ktorí nastupovali do autobusu 15 pozdravilo, vodič odzdravil. To isté sa dialo v obchode s potravinami, či oblečením. Predavač za pokladňou pridal aj niečo navyše v podobe rozsiahleho pozdravu.... Áno, pravda bola aj to, čo som čítal v lietadle. Ľudia v New Yorku nechodia, oni sa stále len ponáhľajú. No na druhej strane môžem zodpovedne povedať, že pri otázke na smer cesty nemajú problém zastaviť, poradiť a vysvetliť. V posledný deň pri ceste na letisko metrom sme išli z metra hore po schodoch. Američan v obleku a prehodeným notebookom cez plece, ktorý išiel pravdepodobne do práce, sa pri mne pristavil a ponúkol sa s vynesením kufrov po schodoch.
Z New Yorku som si nepriniesol teda nič nové (okrem pár tričiek a nohavíc) ani zázračné. Potvrdilo sa mi však, že ako málo stačí v podobe úsmevu, ochoty a pozdravu. Tieto ohromné a lacné veci zároveň dokážu vylepšiť deň v súkromí i v práci a pozitívne ovplyvniť nákupné rozhodovanie.