Ide o sekulárny sviatok s karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia rýchlo rozšíril do Európy. Halloween je „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých. Čítajte viac...
Po revolúcii v roku 1989 sa k nám dostal Hallowen z USA. Dovtedy pre nás neznámy sviatok sa začal aj v našich končinách udomácňovať. Ľudia začali zdobiť tekvice, organizovať párty v strašidelných kostýmoch či súkromné večierky plné hororových prekvapení. Ani majitelia obchodov nedali na seba dlho čakať. Začali vo zvýšenej miere ponúkať tekvice, kostýmy, masky, rôzne predmety na ozdobu domov a izieb. Hallowen prenikol aj do škôl, kde deti začali zdobiť tekvice a tiež masky na rôzne zábavné podujatia. Dovtedy cudzie tradície sa začali pre ľudí stávať samozrejmosťou, ktorej často ani dobre nerozumeli. A aj práve preto je veľmi dobré poznať tradíciu obidvoch sviatkov, aby sa človek mohol správne rozhodnúť, ktorý sviatok má vlastne oslavovať.
Keď sa začítate do názorov etnológov, psychológov, kňazov a historikov, tak zistíte, že Halloween je niečo, čo sa prieči podstate toho, čo oslavuje katolícka cirkev a v čo by mal každý človek veriť - v dobro, spravodlivosť a kultúru života. To patrí k tradičným slovenským zvykom. Halloween ponúka niečo, čo oslavuje smrť, zdôrazňuje strach, je zameraný na násilie a ubližovanie. Masky strašidiel sú napríklad považované za zaujímavejšie, keď sú na nich znázornené znetvorenia a rôzne rany. Mnohí odborníci tvrdia, že je to niečo, čo nesúvisí s povahou dieťaťa a je to pre detskú dušu cudzí prvok. Halloween sa na Slovensku šíri najmä prostredníctvom podnikových či školských večierkov, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých ľudia berú skôr ako intímny rodinný sviatok.
Autorstvo Halloweenu, ako pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje tiež starým Keltom. Pôvodne to bol sviatok Samhian, ktorý sa oslavoval na prelome letnej a zimnej časti roka. Verilo sa, že vychádzajú škriatkovia, ktorí môžu ovplyvňovať ľudí. Vtedy sa ľudia prezliekali, aby zmiatli tieto bytosti a v podstate to bol večer plný čarov, ktorý Kelti svätili. Tento deň bol vnímaný aj ako čas, keď sa úplne zužuje hranica medzi svetom mŕtvych a živých. Verilo sa tiež, že v tento deň sa vracajú duše zosnulých na zem a živí zase môžu práve v tento deň navštíviť podsvetie. V 16. storočí v anglosaských krajinách cirkevný Sviatok všetkých svätých a Halloween akoby splynuli v jeden sviatok. Dnešná podoba Halloweenu vznikla v Amerike. Írski a škótski prisťahovalci boli predovšetkým protestanti, ktorí neslávili cirkevné Dušičky. Vrátili sa preto k pohanskej verzii sviatku. Íri, ktorí sa do Ameriky prisťahovali najmä v 19. storočí, začali robiť svetlonosov z dýň, namiesto dovtedy tradičnej repy a sviatok sa rýchle medzi ľuďmi udomácnil.
Okrem Ameriky našiel svoje miesto tiež v Kanade, v Austrálii, v Japonsku, na Bahamách, vo Švédsku či na Novom Zélande. V súčasnosti z 31.10 na 1.11. si ľudia domy zdobia pavučinami, postavami z hororu a strašidelnými lampiónmi. Aj dospelí a deti sa prezliekajú do strašidelných kostýmov. Deti chodia po domoch spievať a recitovať básničky, za ktoré dostávajú sladkosti.
K Halloweenu sa viaže aj legenda o Jackovi a lampášovi. Jack bol lakomý kováč, ktorý sa veľmi často a rád pozeral na dno pohárika. Jedného dňa, keď mal opäť poriadne „pod čapicou“, si po neho prišiel čert. Jack však bol nielen opilec, ale i šibal, ktorému sa podarilo čerta prekabátiť. Čert mu musel prisľúbiť ešte desať rokov života. O stanovený čas bol čert späť. Jack mu tlmočil posledné prianie – chutné jabĺčko zo stromu. Pekelník sa vyšplhal na jabloň. Jack však bol rýchlejší a do kôry stromu vyrezal kríž, čím čerta na strome uväznil. Za vyslobodenie mu čert musel sľúbiť, že brány pekelné pre Jacka zostanú navždy zatvorené. O niekoľko rokov Jack zomrel. Pre jeho lakomstvo a zlé skutky nepatril do neba, no i z pekla, tak ako mu to čert prisľúbil, ho „vykázali“. Čo mu zostávalo? Len naveky sa túlať tmou. Čert sa však nad ním zľutoval a podaroval mu uhlík z pekelnej pahreby. Ten si úbohý kováč vložil do lampáša z vydlabanej repy.
Zdroj: Martin Bosák, Rudolf Bosák: Zvyky a tradície na Slovensku , cs.wikipedia.org, sk.wikipedia.org
